Bayern Mníchov

Obsah článku

Informácie o klube

Dátum založenia: 1900

Štadión: Allianz Arena

Kapacita: 71 000

Klubové farby: červená, biela

 

 

 


Úspechy

Ligové tituly: 25x (1931/32, 1968/69, 1971/72, 1972/73, 1973/74, 1979/80, 1980/81, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 1996/97, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14, 2014/15)

Nemecký pohár - DFB Pokal: 17x (1956/57, 1965/66, 1966/67, 1968/69, 1970/71, 1981/82, 1983/84, 1985/86, 1997/98, 1999/2000, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14)

Liga Majstrov (do roku 1991 PMEZ): 5x (1973/74, 1974/75, 1975/76, 2000/01, 2012/13)

PVP: 1x (1966/67)

Pohár UEFA: 1x (1995/96)

Európsky superpohár: 1x (2013)

Interkontinentálny pohár: 2x (1976, 2001)

MS klubov: 1x (2013)


História

Vznik klubu a začiatky (1900 - 1945)

Vznik Bayernu sa datuje na 27.2.1900, kedy klub založili členovia Mníchovského atletického klubu. Futbal v Nemecku na začiatku 20.storočia bol rozdelený do rôznych oblastí a Bayern hrával pravidelne Majstrovstvá Južného Nemecka. V sezóne 1910-11 sa zapojil Bayern do Kreisligy (1.regionálna bavorská liga), ktorú hneď v prvej sezóne aj vyhral. Po 1.svetovej vojne vyhral Bayern túto súťaž ešte niekoľkokrát a v roku 1926 dosiahol dovtedy svoj najväčší úspech, keď vyhral svoje prvé Majstrovstvá Južného Nemecka. Tento titul vybojoval Bayern ešte v roku 1928. Prvý celonemecký titul získal Bayern v roku 1932, keď vo finále pod vedením trénera Richarda Kohna, zdolal Eintracht Frankfurt 2:0.

Po nástupe nacizmu v roku 1933 začali pre Bayern zlé časy. Niekoľko členov z vedenia klubu a tréner  opustili krajinu kvôli svojmu židovskému pôvodu, iní členovia boli vymenení. Bayern dostal nálepku „židovský klub“, čo mu v tej dobe nepridalo na popularite v Nemecku. Navyše sa musel Bayern vzdať poloprofesionalizmu a prejsť na amatérsku bázu. Klub tak stratil šancu obhájiť nemecký titul a dohral sezónu v strede tabuľky v regionálnej lige. Tento stav trval až do skončenia 2.svetovej vojny.

Ťažké povojnové časy (1945 - 1963)

Po vojne sa Bayern stal členom Oberligy – Juh. Bola to južná konferencia 1.Nemeckej divízie. V tom čase bola táto divízia rozdelená do 5 skupín. Bayern bojoval o svoje postavenie v Nemecku takmer 20 rokov. Počas tohto obdobia vystriedal 13 trénerov. V roku 1955 klub zostúpil z Oberligy, ale o rok neskôr sa do súťaže vrátil a vyhral aj svoj prvý DFB Pokal (Nemecký pohár), keď vo finále zdolal Fortunu Dusseldorf – 1:0. Bayern prežíval koncom 50.rokov veľkú finančnú krízu a ocitol sa na pokraji bankrotu. Toto ťažké obdobie pomohol Bayernu prežiť továrnik Roland Endler, ktorý klubu finančne pomohol a vďaka tomu bol na 4 roky pri kormidle tímu.

Vznik Bundesligy - 1963

Nemecký futbalový zväz spojil v roku 1963 všetky Oberligy do jednej národnej súťaže – Bundesligy. Členmi prvého ročníka Bundesligy sa stalo najlepších 5 tímov z každej Oberligy. Bayern skončil vo svojej južnej skupine na 3.mieste a mal právo hrať Bundesligu. Lenže víťazom tejto skupiny sa stal mestský rival 1860 Mníchov a keďže Nemecký futbalový zväz nechcel mať v lige 2 tímy z jedného mesta, musel hrať Bayern 2.ligu. Bavori získali účasť v Bundeslige o 2 roky neskôr s mladým, ambicióznym tímom plným talentovaných hráčov ako Franz Beckenbauer, Sepp Maier či Gerd Muller.

Zlaté obdobie (1965 - 1979)

Bayern šokoval domácu scénu hneď v prvej sezóne v Bundeslige. Skončil na 3.mieste a pridal výhru v domácom pohári. Tento úspech posunul Bayern do PVP (Pohár víťaza pohárov), kde v nasledujúcej sezóne dokráčal klub cez Tatran Prešov, Shamrock Rovers, Rapid Viedeň a Standard Liege až do Norimberského finále proti Glasgowu Rangers. V ňom si Bayern pripísal svoj prvý veľký európsky titul, keď gólom Rotha v predĺžení vyhral – 1:0.

 

Bayern navyše v tejto sezóne obhájil aj svoj titul v Nemeckom pohári. Juhoslovanský tréner Čajkovski bol v roku 1968 nahradený ďalším Juhoslovanom Brankom Zebecom, ktorý vniesol do ofenzívneho štýlu hry disciplínu a dosiahol s Bayernom dovtedy najväčší úspech v histórii klubu – double v roku 1969. Zaujímavosťou bolo, že Zebec točil počas sezóny iba 13 hráčov.

Príchod Uda Latteka na trénerskú stoličku v roku 1970 prinieslo klubu ďalšie úspechy. Najprv to bol ďalší titul v Nemeckom pohári a v sezóne 1971-72 aj Bundesligový titul. Rozhodujúci zápas o titul proti Schalke sa hral na novom Olympijskom štadióne a bol to prvý zápas, ktorý televízia vysielala naživo z Bundesligy. Bayern oslávil titul výhrou – 5:1.

 

Bavori získali ďalšie 2 tituly v Bundeslige , ale vrcholom slávnej éry Bayernu v tomto období sa stali 3 výhry v rade v PMEZ. Po nadvláde Ajaxu, ktorý vyhral túto trofej 3krát (1971, 1972, 1973), prišla nadvláda Bayernu.

V sezóne 1973-74 sa dostal Bayern prvýkrát až na európsky klubový trón cez švédsky Atvidaberg (3:1, 1:3) Bayern postúpil na penalty 4:3, ďalej vyradil východonemecké Dynamo Drážďany (4:3 a 3:3), CSKA Sofia (4:1 a 1:2), maďarský Ujpést (1:1 a 3:0) a vo finále Atlético Madrid po úvodnej remíze 1:1 v opakovanom finále v Bruseli 4:0, keď 2 góly dali Hoeness a Gerd Muller.

 

V ďalšej sezóne sa Bayernu nedarilo na domácej scéne, ale v PMEZ dokázal úspech zopakovať. Na ceste do Parížskeho finále vyradil Magdeburg (3:2 a 2:1), Ararat Jerevan zo ZSSR (2:0 a 0:1) a Saint-Étienne (0:0 a 2:0). Finálovú výhru – 2:0 nad Leedsom United zabezpečili gólmi Roth a Gerd Muller. Leeds bol vo finále futbalovejším tímom, ale potom, čo francúzsky rozhodca Kitabdjian neuznal Leedsu regulárny gól za stavu 0:0 dal Bayern 2 šťastné góly a získal trofej. Fanúšikovia Leedsu vyvolali v Paríži po zápase nepokoje a UEFA klub suspendovala z európskych súťaží na ďalšie 3 roky.

 

Bayern dotiahol víťazný hattrick v PMEZ v roku 1976, keď na ceste do Glasgowa, dejiska finále, zdolal luxemburský Jeunesse Esch (5:0 a 3:1), Malmo IF (0:1 a 2:0), Benficu Lisabon (0:0 a 5:1) a Real Madrid (1:1 a 2:0). Finálovú výhru – 1:0 nad AS Saint-Étienne zabezpečil gólom Roth.

 

Vrcholom zlatej éry Bayernu v 70.rokoch bol triumf v Interkontinentálnom pohári proti brazílskemu Cruzeiru. Duel sa hral na 2 zápasy a po remíze v Brazílii – 0:0, vyhral Bayern doma – 2:0 a získal korunu najlepšieho svetového tímu.

 

Strieborné obdobie (1979 - 1987)

Jedna veľká éra Bayernu sa skončila. Nasledovalo obdobie zmien. Klub postupne opustili legendy Beckenbauer (1977), Maier , Hoeness a Muller (1979) a nahradila ich nová generácia, ktorej hlavným protagonistom sa stal Karl – Heinz Rummenigge spoločne s Paulom Breitnerom. Obaja doviedli Bayern k domácim titulom v rokoch 1980 a 1981 a v tomto období sa Bayern nazýval aj tím FC Breitnigge. Klubu sa podarilo v roku 1982 vyhrať aj DFB Pokal a tím dokráčal aj do finále v PMEZ. Bayern postupne vyradil švédsky Oster (1:0 a 5:0), Benficu Lisabon (0:0 a 4:1), rumunský klub Univerzita Craiova (2:0 a 1:1) a CSKA Sofia (3:4 a 4:0). Finále sa hralo v Rotterdame a Bayern v ňom po prvýkrát prehral s Aston Villou – 0:1.

 

Po Breitnerovom ukončení kariéry a príchode trénera Latteka naspäť do Bayernu sa tímu v prvých 2 sezónach príliš nedarilo, ale potom v roku 1984 získal Bayern Nemecký pohár a za 6 rokov získal 5 titulov v Bundeslige. V roku 1986 dokonca získal double. V sezóne 1986 – 87 sa s tímom lúčil tréner Lattek a doviedol ho až do finále PMEZ. V 1.kole Bayern vyradil PSV Eindhoven (2:0 a 0:0), v 2.kole Austriu Viedeň (2:0 a 1:1), vo štvrťfinále Anderlecht Brusel (5:0 a 2:2), v semifinále Real Madrid (4:1 a 0:1). Finále sa hralo vo Viedni a súperom Bayernu bolo FC Porto. Bayern dlho viedol gólom Kogla, ale Porto 2 gólmi v závere otočilo priebeh a zobralo Bayernu trofej z rúk.

 

Heynckes, FC Hollywood a príchod Beckenbauera (1987 - 1996)

Po sezóne prišiel na lavičku Bayernu Jupp Heynckes a dopomohol Bayernu k titulom v sezónach 1988-89 a 1989-90. Potom však nastal ústup z pozícií v Nemecku. O rok neskôr bol Bayern druhý a dostal sa do semifinále PMEZ, ale v sezóne 1991-92 skončil tím iba 5 bodov nad zostupovým pásmom. Slávu Bayernu priniesol až príchod Franza Beckenbauera na lavičku v polovici sezóny 1993-94 a dokráčal s tímom až k titulu v Bundeslige. Po sezóne sa stal Beckenbauer prezidentom klubu.

Beckenbauerovi nástupcovia Trapattoni a Rehhagel absolvovali každý 1 sezónu, ale ani jeden nezískal významnú trofej. Počas tohto obdobia sa hráči Bayernu objavovali viac na bulvárnych stránkach časopisov, ako v športových novinách a v tomto období sa Bayern úsmevne nazýval aj ako tím FC Hollywood. V marci 1996 sa dočasne na lavičku Bayernu vrátil Beckenbauer, aby klub doviedol k víťazstvu v Pohári UEFA. Bayern postupne v súťaži vyradil v 1.kole Lokomotiv Moskva (0:1 a 5:0), v 2.kole Raith Rovers (2:0 a 2:1), v 3.kole Benficu Lisabon (4:1 a 3:1), vo štvrťfinále Nottingham Forest (2:1 a 5:1), v semifinále FC Barcelona (2:2 a 2:1) a vo finále hranom na 2 zápasy Girondins Bordeaux (2:0 a 3:1).

 

 

V ďalšej sezóne sa na lavičku Bayernu vrátil Trapattoni a získal s tímom majstrovský titul. Lenže v ďalšej sezóne skončil až za majstrovským Kaiserslauternom a Trapattoniho púť pri tíme skončila. Na jeho miesto prichádza úspešný kouč Borussie Dortmund Ottmar Hitzfeld a začína nová zlatá éra Bayernu.

Návrat na svetový futbalový trón (1998 - 2001)

Ottmar Hitzfeld vydržal doteraz v histórii Bayernu najdlhšie na trénerskej lavičke, spolu 6 rokov. Hneď v prvej sezóne doviedol Bayern k titulu v Bundeslige a klub dokráčal do svojho 6.finále v Lige Majstrov. Finále sa hralo na Nou Campe v Barcelone a Bayern na ceste do finále vyradil v predkole FK Obilič (4:0 a 1:1), v základnej skupine remizoval dvakrát s Manchesterom United (2:2 a 1:1), zdolal FC Barcelona (1:0 a 2:1) a Brondby Kodaň (1:2 a 2:0), vo štvrťfinále 1.FC Kaiserslautern (2:0 a 4:0), v semifinále Dynamo Kyjev (3:3 a 1:0). Finálovým súperom Bayernu bol opäť Manchester United. Bayern viedol rýchlym gólom Baslera prakticky celý zápas, ale 2 gólmi v úplnom závere stratil trofej. Zápas sa zapísal svojou dramatickou zápletkou zlatými písmenami do futbalovej histórie, ale v Bayerne na toto finále nespomínajú veľmi radi.

 

Bayern preglgol aj 3.prehru vo finále Ligy Majstrov v rade a do ďalšej sezóny vstúpil s odhodlaním odčiniť finálové zaváhanie z Nou Campu. V Bundeslige získal ďalší titul, pridal aj triumf v DFB Pokal, ale v Lige Majstrov po výbornej sezóne stroskotal pred bránami finále proti neskoršiemu víťazovi Realu Madrid.

Obrovskú túžbu po zisku trofeje z Ligy Majstrov bolo badať aj v ďalšej sezóne. Sezóna 2000-01 bola z pohľadu Bayernu veľmi ťažká, ale v závere tak úspešná. Všetky zlyhania minulosti, všetky finálové sklamania a nedostatok šťastia sa obrátili v sezónu snov, v ktorej Bayern dokráčal po 25 rokoch opäť na svetový futbalový trón. Bundesligový titul sa zdal byť ešte pár kôl pred koncom stratený, ale Schalke zaváhalo a Bayern nakoniec potreboval v poslednom kole v Hamburgu na titul získať aspoň bod. V 90´min. však za stavu – 0:0 vsietil gól hráč Hamburgu Barbarez a priblížil titul Schalke. Rozhodca nadstavil 120 sekúnd a Bayern sa vrhol do útoku. Do obrovskej šance sa dostal Kuffour, ale brankár Hamburgu ho vychytal. Po ďalšej akcii odpískal rozhodca Merk nepriamy kop, potom čo brankár Hamburgu Schober chytil do rúk malú domov od obrancu. A Patrik Anderson poslednou strelou sezóny vrátil Bayernu titul.

 

V Lige Majstrov to Bayernu nešlo tak ľahko ako rok predtým. Viac menej sa cez skupinové fázy predieral. V základnej skupine postúpil cez Helsingborg (3:1 a 0:0), Rosenborg Trondheim (3:1 a 1:1) a Paríž St.Germain (0:1 a 2:0). V osemfinálovej skupine postúpil po výsledkoch s Lyonom (1:0 a 0:3), so Spartakom Moskva (1:0 a 3:0) a s Arsenalom Londýn (2:2 a 1:0). Vo štvrťfinále vrátil Manchesteru United finálovú porážku z roku 1999 a po výsledkoch (1:0 a 2:1) vyzval v semifinále obhajcu trofeje Real Madrid. Po výsledkoch (1:0 a 2:1) sa Bayern dostal do Milánskeho finále proti Valencii. Vyrovnaný zápas rozhodli dramatické penalty a šťastie sa tentoraz usmialo na Bayern aj vďaka skvelému Oliverovi Kahnovi v bráne.

 

Senzačný rok 2001 zavŕšil Bayern triumfom v Interkontinentálnom pohári nad Bocou Juniors – 1:0 po predĺžení. Víťazný gól vsietil hráč zápasu Kuffour.

 

Ústup z európskych pozícií, ale v Nemecku č.1 (2001 - 2009)

Bayern v sezóne 2001-02 neuspel ani v jednej súťaži. Na ceste za obhajobou titulu v Lige Majstrov skončil Bayern vo štvrťfinále na Reale Madrid. V ďalšej sezóne však Bayern získal domáce double. Jeden z najúspešnejších trénerov Bayernu Hitzfeld sa s tímom rozlúčil po nie príliš úspešnej sezóne 2003-04, v ktorej Bayern stratil aj DFB Pokal po prehre s neskorším finalistom, druholigovým Aachenom.

V lete roku 2004 sa novým koučom tímu stáva prísny Felix Magath a doviedol Bayern k dvom double po sebe. Na medzinárodnej scéne však Bayern dosahuje maximálne na štvrťfinále. Novým impulzom pre klub sa na začiatku sezóny 2005-06 stáva nová futbalová aréna Allianz Arena, o ktorú sa Bayern delí s metským rivalom 1860 Mníchov.

Sezóna 2006-07 bola z pohľadu Bayernu veľmi nevyrovnaná a tím neobhájil titul ani v jednej z domácich súťaží. To stálo miesto trénera Magatha. Po 3 rokoch sa ku kormidlu vrátil úspešný Ottmar Hitzfeld, ale zbabranú sezónu už nezachránil. Bayern skončil v lige až na 4.mieste a nedostal sa do Ligy Majstrov.

Pred sezónou 2007-08 urobil Bayern radikálne zmeny v kádri v snahe vrátiť sa medzi futbalovú elitu. Z klubu odišlo 9 hráčov a prišlo 8 nových. Medzi najjagavejšie nové hviezdy tímu sa zaradili Franck Ribéry, Miroslav Klose a Luca Toni. Bayern získal pod taktovkou lúčiaceho sa trénera Hitzfelda majstrovský titul aj výhru v DFB Pokal, keď vo finále porazil Borussiu Dortmund. V Pohári UEFA sa dostal Bayern do semifinále, kde nestačil na neskoršieho víťaza Zenit Petrohrad z Ruska a po výsledkoch (1:1 a 0:4) sa mu nepodarilo zavŕšiť sezónny triple.

Po Hitzfeldovi prebral trénerské žezlo na 2 roky Jurgen Klinsmann. Spočiatku sa tímu darilo, nielen v lige, ale aj v Lige Majstrov, kde tím suverénne postúpil zo základnej skupiny do osemfinále. Lenže jarná časť klubu nevyšla. V Lige Majstrov prešiel ešte Bayern cez Sporting Lisabon, ale vo štvrťfinále nemal šancu proti rozbehnutej Barcelone a po výsledkoch (0:4 a 1:1) sa zo súťažou musel rozlúčiť. Vo štvrťfinále DFB Pokal skončil Bayern na Bayeri Leverkusen, 27.4. iba 2 dni po domácej prehre so Schalke, po ktorej Bayern klesol v Bundeslige na 3.miesto došlo k trénerskej výmene. Do konca sezóny zaskočil na trénerskom poste Jupp Heynckes a dotiahol tím na 2.miesto v lige, znamenajúce priamu účasť v Lige Majstrov.

Začína 3.Zlatá éra Bayernu (2009 - súčasnosť)

Bayern urobil pred sezónou 2009-10 skvelý ťah na pozícii trénera. Podpísal zmluvu s legendárnym holandským koučom Louisom Van Gaalom. Zároveň vedenie klubu priviedlo do tímu Arjena Robbena a Maria Gomeza v snahe vrátiť sa medzi európsku klubovú elitu. Van Gaalovo čaro sa prejavilo hneď v prvej sezóne. Bayern najprv získal v predstihu Bundesligový titul, následne získal prvenstvo v DFB Pokal a dokráčal do svojho 8.finále v Lige Majstrov. V tejto súťaži Bayern postupne vyradil v základnej skupine Maccabi Haifa (3:0 a 1:0) a Juventus Turín (0:0 a 4:1) a o prvenstvo v skupine bojoval neúspešne s Girondins Bordeaux (1:2 a 0:2). V osemfinále prekĺzol Bayern cez AC Fiorentina (2:1 a 2:3), vo štvrťfinále zdolal Manchester United (2:1 a 2:3) a v semifinále Olympique Lyon (1:0 a 3:0). Finálový zápas v Madride proti Interu Miláno Bayernu nevyšiel podľa predstáv a bola z toho prehra – 0:2. Ale napriek tomu to bol jasný signál, že Bayern sa vracia na vrcholnú futbalovú scénu.

 

Ďalšia sezóna už tak úspešná nebola, lebo Bayern skončil v lige až na 3.mieste a v Lige Majstrov vypadol už v osemfinále opäť s Interom Miláno. Vedenie klubu túžilo po väčšej stabilizácii výsledkov a tak sa Van Gaalova púť v klube skončila v apríli 2011. Sezónu dokončil Andries Jonker a po sezóne dostal šancu Jupp Heynckes. Ale ani on neprerušil dvojročnú nadvládu Borussie Dortmund v Nemeckom futbale a v lige skončil s tímom na 2.mieste. Navyše neuspel ani vo finále DFB Pokal, kde mu Dortmund uštedril prehru – 2:5. Na scéne Ligy Majstrov to však bola pre Bayern úspešná sezóna a zrejme to rozhodlo, že Heynckes zostal pri tíme aj po sezóne. Finále Ligy Majstrov sa hralo v domácej Allianz Arene a to bola veľká motivácia pre celý klub. Bayern musel začať sezónu v predkole, kde si poradil s tímom FC Zurich (2:0 a 1:0). V základnej skupine Bayern zdolal Villareal (2:0 a 3:1), Manchester City (2:0 a 0:2) a Neapol (1:1 a 3:2). V osemfinále prevalcoval Bazilej (0:1 a 7:0), vo štvrťfinále si poradil s Olympique Marseille (2:0 a 2:0) a v semifinále zdolal Real Madrid po výsledkoch (2:1 a 1:2) na penalty 3:1. 9.finále Bayernu v histórii Ligy Majstrov malo mať pre klub víťazný koniec, ale osud sa s Bayernom opäť nepekne zahral a zhodou mnohých okolností nakoniec Bayern nestačil vo finále na Chelsea Londýn po penaltovom rozstrele.

 

Ako to už býva pre Bayern typické, práve takéto finálové sklamania dodávajú všetkým členom klubu motiváciu a silu pokračovať, aby nakoniec dosiahli vytúžený cieľ. Tak sa stalo aj po finálovej Mníchovskej prehre. Nová sezóna 2012-2013 začala pre Bayern famózne. Bavori vytvorili nový rekord Bundesligy, keď vyhrali úvodných 8 zápasov a už nepustili z rúk 1.miesto. Tentoraz nemal nárok ani najväčší rival Dortmund. Bayern oslávil titul už 6.4.po výhre 1:0 nad Eintrachtom Frankfurt, 6 kôl pred koncom súťaže. Bayern navyše prekonal množstvo rekordov Bundesligy, vrátane najviac vsietených gólov, najviac výhier, najmenej prehier a najmenej inkasovaných gólov. V Lige Majstrov mal Bayern jediný cieľ – finále vo Wembley a tentoraz so šťastným koncom po 2 finálových prehrách v rade. V základnej skupine si Bayern poradil s Valenciou (2:1 a 1:1), BATE Borisov (1:3 a 4:1) a s OSC Lille (1:0 a 6:1). V osemfinále zdolal Bayern Arsenal Londýn (3:1 a 0:2), vo štvrťfinále Juventus Turín (2:0 a 2:0), v semifinále očaril celý futbalový svet impozantnými výhrami nad favoritom č.1 Barcelonou (4:0 a 3:0) a vo finále po kvalitnom výkone konečne zavŕšil proti Borussii Dortmund niekoľkoročný sen fantastickej generácie hráčov výhrou – 2:1.

 

Tréner Jupp Heynckes po sezóne na lavičke Bayernu končí a lúčil sa finálovým víťazstvom v DFB Pokal proti Stuttgartu 1.6.2013, čím Bayern vstúpil do histórie ako prvý nemecký tím, ktorý vyhral triple (liga, pohár a liga majstrov).

 

Budúcnosť Bayernu je navyše veľmi svetlá. Po sezóne nahrádza Heynckesa úspešný kouč zlatej éry Barcelony Pep Guardiola a stále mladý a lepšiaci sa tím túži po ďalších tituloch. Bayern je momentálne jednoducho opäť na futbalovom Olympe.

Bayern je silný najmä preto, že dal šancu pred mnohými rokmi viesť klub bývalých hráčov. V minulosti bol prezidentom klubu Franz Beckenbauer, neskôr ho vystriedal Karl-Heinz Rummenigge a v súčasnosti je prezidentom ďalší bývalý skvelý hráč Uli Hoeness.

Hneď po príchode nového trénera Pepa Guardiolu čakala na Bayern ďalšia veľká výzva. Na konci augusta 2013 Bayern (víťaz Ligy Majstrov) narazil vo finále Európskeho superpohára na Chelsea Londýn (víťaz Európskej ligy). Bola to taká malá repríza finále Ligy Majstrov 2012, ktoré vtedy vyhrala na penalty Chelsea. Aj tento duel priniesol výborný futbal. Chelsea išla do vedenia gólom Torresa, ale Ribéry po prestávke vyrovnal. Duel tak dospel do predĺženia. Hneď na jeho začiatku dostal opäť do vedenia Chelsea Hazard, ale Bayern si v závere vytvoril v početnej výhode obrovský tlak a 5 sekúnd pred koncom nadstaveného času vyrovnal Javi Martinez na - 2:2. Nasledoval rozstrel, v ktorom zaváhal jedine Lukaku z Chelsea a tak Bayern po prvýkrát v histórii získal Európsky superpohár.

 

V závere kalendárneho roka 2013 čakala na Bayern ešte jedna výzva. V Maroku ho čakali MS klubov a v prípade výhry mohol vybojovať 5.trofej v jednom roku a zaknihovať tak najúspešnejší rok v klubovej futbalovej histórii. V semifinále tohto turnaja čakal na Bayern šampión z Číny FC Guangzhou vedené legendárnym trénerom Lippim. Napriek množstvu zahodených šancí vyhral Bayern bez problémov 3:0, keď sa gólovo presadili Ribéry, Mandžukič a Gotze. Vo finále čakal na Bayern domáci tím Raja Casablanca - prekvapenie turnaja. Bayern dal veľmi rýchlo 2 góly (Dante a Thiago Alcantara) a kontroloval dianie. Za profesorský výkon vo finále bol však kritizovaný. Napriek tomu získal aj túto trofej a náročný rok 2013 zakončil famózne a stal sa aj oficiálne najlepším futbalovým klubom sveta.

 


Najslávnejší manažéri klubu:

Zlatko Čajkovski (1963-1968), Branko Zebec (1968-1970), Udo Lattek (1970 – 1975) a (1983 – 1987), Dettmar Cramer (1975 – 1977), Pál Csernai (1979 – 1983), Jupp Heynckes (1987 – 1991), (2009) a (2011 – 2013), Franz Beckenbauer (1994) a (1996), Giovanni Trapattoni (1994 – 1995) a (1996 – 1998), Ottmar Hitzfeld (1998 – 2004) a (2007 – 2008), Felix Magath (2004 – 2007), Louis Van Gaal (2009 – 2011), Pep Guardiola (2013 -


Najslávnejší hráči klubu:

Conrad Heidkamp, Franz Beckenbauer, Gerd Muller, Sepp Maier, Uli Hoeness, Hans – Georg Schwarzenbeck, Franz Roth, Paul Breitner, Klaus Augenthaler, Karl – Heinz Rummenigge, Lothar Matthaus, Oliver Kahn, Steffan Effenberg, Mehmet Scholl, Bixente Lizarazu, Giovane Elber, Arjen Robben, Franck Ribéry, Phillip Lahm

 

Zdroje: Wikipedia, youtube, vlastný archív

Pin It